Pri používaní nástrojov umelej inteligencie deťmi je potrebné zohľadniť nielen všeobecné právne predpisy, ale aj podmienky jednotlivých služieb.
Všeobecne možno povedať, že nástroje umelej inteligencie sú v zmysle GDPR1 a českého zákona o spracovaní osobných údajov2 službami informačnej spoločnosti a pokiaľ ide o ich samostatné používanie deťmi, možno vychádzať z rovnakých pravidiel, aké platia napr. pre registráciu na sociálnych sieťach atď.
Dieťa si teda môže účet pre službu umelej inteligencie zriadiť samostatne (alebo udeliť súhlas so spracovaním svojich osobných údajov v súvislosti s ponukou služieb informačnej spoločnosti) po dosiahnutí veku 15 rokov. To platí aj v prípade, ak jednotlivé nástroje umelej inteligencie stanovujú nižšiu vekovú hranicu pre používanie. Výnimkou by bola len služba, ktorej používanie by nevyžadovalo zriadenie účtu, a teda by nespracovávala žiadne osobné údaje účastníkov.
Dieťa si môže založiť účet pre službu AI samostatne od 15 rokov, pokiaľ podmienky používania danej služby neobsahujú prísnejšie ustanovenia.
Samotné používanie (za predpokladu, že účet bol zriadený so súhlasom rodiča alebo zákonného zástupcu, ktorý nesie zodpovednosť za jeho používanie dieťaťom) už nie je upravené zákonom. V tomto prípade je teda potrebné zohľadniť podmienky jednotlivých služieb:
Deti si môžu zriadiť účet v službe AI od 15 rokov (ak podmienky danej služby nestanovujú vyššiu vekovú hranicu).
Samostatnú prácu v rámci služby AI je možné umožniť žiakom od 15 rokov, v prípade služieb, ktoré to vo svojich podmienkach vyžadujú, potom do 18 rokov s predchádzajúcim súhlasom zákonného zástupcu.
Skupinová práca s umelou inteligenciou pod vedením učiteľa je možná so žiakmi akéhokoľvek veku.
Otázka autorských práv v súvislosti s umelou inteligenciou má dva aspekty:
Rovnako ako pri akomkoľvek inom využívaní autorského diela je potrebné aj pri používaní nástrojov umelej inteligencie dbať na to, aby takéto využitie autorského diela neporušovalo autorské práva autora daného diela. Zjednodušene možno povedať, že ak dané dielo nie je možné legálne kopírovať, rozmnožovať, upravovať atď., bude spracovanie tohto diela nástrojom umelej inteligencie a ďalšie využívanie takto spracovaného diela porušením autorských práv jeho autora.
Autorský zákon však z týchto pomerne prísnych podmienok stanovuje výnimky:
Rizikom v tejto súvislosti však je, že niektoré nástroje umelej inteligencie môžu autorské dielo, ktoré dostanú v rámci zadania, využiť na svoje „učenie“ a ak by ho umelá inteligencia ďalej použila v iných výstupoch, pravdepodobne by už došlo k porušeniu autorských práv k pôvodnému dielu.
Ak učiteľ vo výučbe využíva cudzie autorské diela, môže ich podobným spôsobom využívať aj s pomocou nástroja umelej inteligencie.
Abybolo dielo právne chránené ako autorské dielo, musí ho vytvoriť autor, teda fyzická osoba, človek. Ak ho tedavytvorí výlučne nástroj umelej inteligencie, spravidla sa vôbec nebude jednať o autorské dielo a k takémuto „dielu“ sa autorské právo vôbec nevzťahuje.
Ak chceme, aby bol výsledok chránený autorskými právami, umelú inteligenciu možno použiť len ako nástroj na vytvorenie takéhoto diela – nástroj, ktorý pomôže a urýchli prácu, ale podstatný tvorivý prvok a originalitu do procesu tvorby vnesie človek.
V prípade, že na základe zadania vykoná všetku „tvorivú“ prácu umelá inteligencia, výsledok nebude autorským dielom. V praxi to znamená, že tento výsledok môže ktokoľvek použiť akýmkoľvek spôsobom aj bez súhlasu osoby, ktorá umelej inteligencii zadala úlohu.
Ak teda niečo vytvorí umelá inteligencia sama, nebude to autorské dielo, ale to neznamená, že je to zlé. Výtvor umelej inteligencie môže slúžiť rovnako dobre ako dielo vytvorené človekom, záleží len na účele a na tom, že výtvor umelej inteligencie môže voľne používať ktokoľvek.
Je dôležité vedieť, že prevádzkovatelia nástrojov umelej inteligencie sa vo všeobecnosti zriekajú zodpovednosti za vytvorený obsah.Za obsah, ktorý AI vytvorí na základe zadania používateľa,tedanesie plnú zodpovednosť používateľ.Okrem zodpovednosti za porušenie autorských práv tretích osôb prichádza do úvahy aj zodpovednosť za vytvorenie alebo šírenie nepravdivého obsahu, obsahu zasahujúceho do osobnostných práv tretích osôb alebo do ochrany osobných údajov. V neposlednom rade môže obsah, resp. jeho prípadné šírenie, porušovať etické pravidlá aj trestnoprávne predpisy (napr. ak by bol obsah rasistický, nenávistný, násilný, pornografický atď.).
Za to, čo vytvorí nástroj umelej inteligencie, je vždy zodpovedný ten, kto výstupy vytvorené umelou inteligenciou využíva.
S masívnym nárastom využívania nástrojov generatívnej umelej inteligencie na zjednodušenie rôznych tvorivých činností samozrejme prichádza aj to, že sa ju snažia využívať aj študenti, aby im pomohla napríklad pri vypracúvaní písomných prác.
Existujú situácie, v ktorých je takéto využívanie umelej inteligencie študentmi nežiaduce, nemorálne a považované za podvod (napr. diplomová práca vypracovaná umelou inteligenciou). Na to sa snažia reagovať aj vývojári vývojom iných nástrojov umelej inteligencie, ktoré sú alebo budú schopné rozlíšiť obsah vygenerovaný nástrojom umelej inteligencie od obsahu vytvoreného človekom.
Existujú však situácie, keď je vhodné a zmysluplné umožniť žiakom či študentom využívať umelú inteligenciu. Školy by na to mali myslieť a stanoviť jasné pravidlá, kedy a za akých podmienok môže študent využiť umelú inteligenciu napríklad na vypracovanie domácej úlohy, projektu alebo písomnej práce, a kedy je používanie nástrojov umelej inteligencie zakázané.
Školy by mali stanoviť pravidlá používania týchto nástrojov žiakmi a študentmi.
Jednoznačne možno odporučiť, aby bol obsah generovaný nástrojom umelej inteligencie ako taký označený podobne, ako sa pri autorských dielach uvádza meno autora.
Európska komisia už jasne deklarovala, že toto označovanie bude vyžadovať od veľkých technologických spoločností, a dá sa predpokladať, že táto požiadavka sa čoskoro dostane aj do platnej legislatívy.
Asociácia moderných jazykov vypracovala príručku s podrobným návodom, ako citovať generatívnu umelú inteligenciu. Viac informácií nájdetetu.
Obsah vytvorený týmto nástrojom by mal byť vždy označený tak, aby bolo zrejmé, že ho vytvorila umelá inteligencia.
Pri práci s umelou inteligenciou je potrebné dbať aj na to, aby nedošlo k neoprávnenému spracovaniu osobných údajov. Osobným údajom je (zjednodušene povedané) akákoľvek informácia, ktorú možno priradiť ku konkrétnej osobe; okrem identifikačných údajov (meno, priezvisko atď.) to však môže byť napríklad aj hlas alebo vzhľad človeka.
A preto aj v prípade, že budeme pomocou umelej inteligencie spracúvať osobné údaje (napr. generovať „fotografie“ alebo pomocou hlasovej syntézy vytvoriť fiktívny rozhovor), je potrebné dodržiavať podmienky stanovené v nariadení GDPR, resp. v zákone o spracúvaní osobných údajov.
Zásadné je vždy mať právny dôvod (právny titul), ako je napríklad súhlas dotknutej osoby alebo oprávnený záujem na takomto spracovaní, ktorý však nikdy nemôže prevážiť nad právom dotknutej osoby na ochranu súkromia.
Dôležitý je aj legitímny účel.
Uveďme príklad použitia cudzieho hlasu alebo cudzej podoby: V prípade satiry alebo výučby by takéto použitie mohlo byť prijateľné, pokiaľ to neprekračuje hranice. Ale samotná zábava alebo šírenie dezinformácií nie je legitímnym účelom. Aj keby majiteľ hlasu dal súhlas, ale účel by nebol legitímny, nie je to v poriadku.
Použitie cudzieho hlasu, cudzej podoby alebo iných osobných údajov pri práci s umelou inteligenciou si vyžaduje legitímny účel, právny dôvod a zváženie primeranosti zásahu do práv vlastníka hlasu. Bez toho je to veľmi problematické.
Na záver je potrebné upozorniť, že rovnako ako sa rýchlo vyvíjajú nástroje umelej inteligencie, vyvíja sa aj právny pohľad na ne a postupne na to bude reagovať aj právna úprava. Tento text vychádza z právnej úpravy platnej v auguste 2023 a je možné, ba dokonca celkom pravdepodobné, že sa tieto pravidlá v budúcnosti zmenia.
zverejnené: september 2023
Učím s umelou inteligenciou
📧 ucimsai@scio.cz
©️ 2025 SCIO